Expo Miláno 2015

Na tri dni sme odleteli do Milána pozrieť si Expo 2015 téma : Feeding the world,energy for life. Každá krajina to poňala po svojom ,menšie krajiny to využili na predaj svojich tradičných výrobkov, niekto predstavoval kultúru , tradičné potraviny a tradičné jedlá a niektorí sa naozaj zamysleli  a vytvorili expozície, kde ukázali naozaj k téme, alternatívne možnosti dopestovania plodín -nás oslovili Belgičania. Bola som nadšená, toľko vnemov , zážitkov ,toľko ľudí  na jednom mieste ... to treba zažiť . Ja som po návrate domov mala pocit ,že som bola preč týždeň a to sme boli na expe iba jeden deň ,chodili sme takmer 12 hodín ... Prešli sme expozície Česko, Bahrajn, Sudán,Belgicko, Vietnam,Thajsko,Brazília, Turkmenistan, Azerbajdžan, Anglicko,Rusko,Francúzsko,Slovensko ,Omán, Katar,Kórea, Ochutnávali sme kuchyne jednotlivých krajín a žasli nad prezentáciu každej krajiny . Opíšem Vám, ako som to vnímala ja , prečítala som si zopár blogov od Slovákov, ktorí tu už boli a tak som hlavne voči slovenskému pavilónu bola trocha predpojatá, no nakoniec to nebol taký prepadák ,aspoň pre mňa. Nebudem opisovať, ako vyzerá naša expozícia na nete si viete dohľadať viac blogov aj záberov , ale musím povedať ,že  ma veľmi milo prekvapila  kuchyňa. Náš pavilón a pavilón Ománu  mal nádhernú gastronómiu, krásne porcie podávané na tanieroch. Všetky ostatné expozície hlavne veľkých krajín o ktoré bol veľký záujem  to poňali /určite aj kvôli kapacite a rýchlosti výdaja /ako fast food na plastových tanieroch  s tak povediac degustačnými porciami, kde ste sa pod 8 ,-€ ani nedostali ! O našu gastronómiu a náš pavilón mali veľký záujem hlavne aziati . Angličania ponúkali fish and chips a curry, Sudán falafel a rôzne plnené placky, Belgičania  ich vynález -hranolky/vedeli ste ,že ich vynašli práve oni ja nie / boli skvelé ,obria porcia pre dvoch ozaj veľa narezané z čerstvých zemiakov s fantastickými dipmi .Asi sa čudujete , že nad hranolkami ochkám, no odporúčam Vám ich vyskúšať, Thajsko sklamalo na celej čiare, propagandistický film pustený v malom amfiteátri a na konci expozície to poňali, ako predaj polotovarov, ktoré predávali a ohrievali v konvektomatoch, zato Vietnam robil čerstvé krásne porcie,ktoré chystali priamo pred nami  , no obišli sme ich , pretože sme chceli  ochutnať Thajsko...Neopisujem všetko, to sa nedá a bola by to nuda... No a na konci večera sme zašli do Ománu ,expozíciu sme už nestihli, no vošli sme do reštaurácie. Krásne odprezentované hotové jedlá na bare v strede reštaurácie ,vedeli ste si  ich obzrieť a vybrať na čo máte chuť. Našim kamarátom veľmi chutilo, ja som už nevládala :D Čo sa týka expozícií , najväčší dojem na mňa urobila Brazília , Kórea,  Belgicko a Anglicko. Pri fotkách Vám trocha popíšem prečo. Expo trvá do konca októbra, ak máte chuť zažiť túto multikulti náladu, určite sa tam vyberte ,nebudete ľutovať.

Visutá lanová "dráha" v Brazílii všetci museli cez ňu prejsť aby sa dostali k vnútornej expozícii ,bolo to veľmi zábavné a vôbec nie jednoduché

Oddychová zóna v Brazílii, prekrásne pletené lavičky... wau

Pod dráhou boli rastliny typické pre Brazíliu a pod Vami chodili ľudia

Ukážky brazílskeho designu

 Belgicko ma ohúrilo šperkami na tému rastlín a morských plodov

 A takto mali vymyslené pestovanie rastlín v úplnej tme ,teda nápad ktorý som spomínala vyššie v texte .

Vietnam

 Kórea mala expozíciu pretechnizovanú a tiež to na mňa urobilo veľký dojem.

aj toto je Kórea, mechanické ramená ovládajúce dve obrovské obrazovky, na ktorých stále bežala nejaká grafika ,ramená sa rôzne hýbali ,pripájali ,odpájali a k tomu veľmi sugestívna hudba,  fakt super

 Thajsko, vystáli sme veľkú radu, ale bolo to sklamanie, krátky propagandistický film o jeho kráľovskej výsosti, ktorý sa pričinil o rozvoj agrokultúry v Thajsku .

 Uruguay, dnu sme neboli, no zaujala nás fasáda  medzi zvislými pásmi ocele boli polienka, vyzeralo to zaujímavo.

 Anglicko- postavili oceľový "úľ" a rádiovým signálom zo živého úľa v Anglicku  prenášali zvuk do tohto oceľového v Miláne, vo vnútri sa rôzne rozsvecovali žiarovky a tak zvláštne to v ňom zunelo ,okrem toho to bol konštruktérsky skvost ,nádhera z každého uhla sa to javilo inak

Francúzsko ,k nemu sa prechádzalo krásnou záhradkou a vo vnútri to tiež poňali vtipne, všetko viselo zo stropu :D

 Katar a Turkmenistan  nás prilákali zovňajškom ,vo vnútri to už taká sláva nebola.

Rusko malo tiež zaujímavú expozíciu, rastliny na obrovskej stene ako herbár ,Mendelejevovu tabuľku chem.prvkov tiež na celú stenu rovnako podsvietenú, ako tieto rastliny.

 Omán, dnu sme  to už nestihli, ale reštauráciu áno a oplatilo sa !

No a v Českom pavilóne som dostala podrobný výklad  k cibuláku... maliarka sa učí 3,5 roka za pol roka by mala zvládnuť vyrobiť dva výrobky/rozumej dva druhy kresby/  základ tvorí bambusový úponok a to čo som si aj doteraz myslela ,že je cibuľa je granátové jablko ,čo som pokladala za srdce  je broskyňa a kvety zobrazené na tomto známom porceláne  sú Jiřiny a mohla som si  to vyskúšať. Hneď som sa nadchla pre túto sivú kresbu a pýtala sa či je to nový odtieň :DD a pani mi vysvetlila, že je to kobalt na nevypálenej mise, takže po vypálení zmodrie  a sivá sa nedá vyrobiť, iba červená a zelená, okrem tej modrej.

 Prestávka na najlepšie gelato, aké som kedy jedla.V Miláne nám ospievali zmrzlinu v uličke  hneď vedľa Duomo ,no tá bola oliata cukrovou polevou, alebo Vám na ňu nacapali plno šľahačky /darmo ste im povedali, že tie vrchné polevy nechcete aj tak to tam capli  / a bolo to prisladké, priveľké, prosto veľa ...všetkého . Túto zmrzlinu  sme našli náhodou na ploche expa a boli sme unesení ,nedá sa opísať, aká chutná, plná chutí a hutná bola táto zmrzlina a vôbec sa netopila. Ja som mala čokoládovú z kakaových bôbov z Ghany a pistáciovú a nebola zelená, ako tie naše prifarbované ,ale mala farbu karamelu, trocha do zelenohneda a tá chuť !!!
V taliansku už hľadám iba gelato Pernigotti !

A bola aj prehliadka Milána a katedrály Duomo di Milano

Prenádherné dlážky v Galérii Vittorio Emanuelle

Presklená strecha galérie architektúra, ktorá vyráža dych.

Milánsky Dóm ,ako z cukru čo poviete!

No a ja mám pokazený foťák, tak som fotila s týmto :D

Strecha  katedrály

 Svätý Bartolomej, ktorého vojaci za živa stiahli z kože pre ich nenávisť k jeho cnostnému životu a pre hlásanie viery. Silný zážitok . K soche sme sa dvakrát vrátili a až druhý krát sme si všimli ,že to ,čo sme pokladali za nejaký odev je jeho koža . Až na internete sme zistili o akú sochu vlastne ide.

 Prejsť sa na streche Milánského dómu bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Majestátnosť tejto druhej najväčšej katedrály sveta, mi vyrazila dych. Ako to tí ľudia dokázali , také množstvo kameňa  vyniesť do týchto výšok a opracovať do takých detailov, osadiť ich s takou presnosťou a  vo výške 107 m vidíte na koncoch štíhlych veží ešte sochy ...Neuveriteľné, naozaj neuveriteľné, z tohto budem ešte dlho žiť ...

 Výhľad  zo strechy Dómu na Miláno

                                                      Krásny koniec prázdnin praje Erika !